Miloš Pobežal
Převzato z: www.tlg.estranky.sk/stranka/big-bang
Dnešný astronómovia a astrofyzici predpokladajú, že vesmír bol na počiatku v stave veľmi hustej látky, z ktorej po výbuchu začali postupne vznikať častice, atómy, hviezdy a nakoniec galaxie.
Tento predpoklad má zásadny nedostatok:
Keď nakopíme na seba obrovské množstvo hmoty, gravitácia raz dosiahne tak extrémnej hodnoty, že prirodzená odpudivosť atómamov, jadier a častíc medzi sebou už nestačí odolať tlaku. Všetko sa rúti do stavu singularity – tj. do jediného stredu.
Vzniká čierna diera!
Big Bang a čierne diery
Extrémna gravitácia superhustej látky na počiatku vesmíru by mu nedovolila vybuchnúť.
Big Bang a čierne diery_druhý obrázek
Je známe i tzv. vyparovanie čiernych dier. Isté fyzikálne zákony umožňujú, aby sa z čiernej diery časom predsalen čosi dostalo von (tzv. tunelovým efektom). -Lenže toto je hmatateľné iba pri miniatúrnych čiernych dierach – a nie pri normálnych (ktoré nachádzame vo vesmíre). Pri nich je tento jav zanedbateľný. Určite nikdy nedôjde k Big Bangu čiernej diery.
K Veľkému Tresku nedošlo, lebo jeho počiatočná fáza by bola vlastne super masívna čierna diera – a gravitácia by výbuch nedovolila!
Vzťah pre kritický polomer, pod ktorým už z objektu vzniká čierna diera je:
-
- rs – je kritický (tzv. Schwarszchildov) polomer v metroch
- G – gravitačná konštanta: 6,6742 x 10-11 m3/(kg s2)
- m – hmotnosť objektu v kilogramoch
- c – rýchlosť svetla: 299 792 458 m/s
Hmotnosť pozorovateľného vesmíru je 3 x 1052 kg.
Po dosadení do vzťahu je rs = 4,7 miliardy svetelných rokov.
Jeden svetelný rok má 9,454255 x 1015 metrov.
Takže ak bol niekedy vesmír menší než 4,7 miliardy svetelných rokov, bola z neho čierna diera.
V astronómii je už dlhší čas známe tzv. „reliktové žiarenie“. Toto sa berie ako dôkaz „veľkého tresku“ na počiatku vesmíru. Jeho prítomnosť má však aj iné vysvetlenie.
Reliktové žiarenie je elektromagnetické žiarenie, ktoré prichádza z vesmíru zo všetkých smerov a vysvetľuje sa, ako pozostatok z obdobia krátko po veľkom tresku. V tom čase mal byť vesmír vyplnený hustou a horúcou plazmou. -Fotóny sa neustále zrážali s voľnými elektrónmi, hmota a žiarenie mali rovnakú teplotu. Vesmír sa ale ochladzoval a po dosiahnutí teploty okolo 3000 Kelvinov sa voľné elektróny spojili s jadrami a vytvorili stabilné atómy vodíka a hélia. Hmota sa tak stala pre žiarenie priehľadná a žiarenie sa ďalej vyvíjalo nezávisle. Reliktové žiarenie je dnes najvýznamejším predpokladaným zdrojom poznatkov o mladom vesmíre a predmetom intenzívneho výskumu (hlavne jeho fluktuácie).
Podľa teórie štandardného modelu vesmíru sa 379 tisíc rokov po veľkom tresku oddelilo žiarenie od hmoty s počiatočnou teplotu okolo 3000 Kelvinov. Dnes by teda malo mať teplotu 5 až 10 Kelvinov. -George Gamow, Ralph Alpher a Robert Herman takto predpovedali reliktové žiarenie už v roku 1948.
Reliktové žiarenie objavili v roku 1965 Arno Penzias a Robert Wilson a v roku 1978 boli za tento objav ocenení Nobelovou cenou za fyziku. Toto žiarenie zodpovedá v súčasnosti svojimi charakteristikami žiareniu absolútne čierneho telesa s teplotou okolo 2,73 K a najväčšiu intenzitu má pri vlnovej dĺžke 2-3 milimetrov. Objav reliktového žiarenia sa stal v predstavách vedcov silným dôkazom podporujúcim ich teóriu veľkého tresku.
Pretože však hmota musela byť už od začiatku stvorená oddelene (ak nechceme mať z toho čiernu dieru), je reliktné žiarenie v skutočnosti iba pozostatkom Božieho stvoriteľského aktu zapísaneho v prvom verši biblie:
„Na počiatku stvoril Boh nebesia a zem.“ (1.Moj.1,1)
Doslova z ničoho sa na počiatku objavila hmota, energia, priestor a čas – zásahom sily „z vonku“. -Božej sily! -Toto spôsobilo nárazovú vlnu žiarenia, ktorá sa od tej doby šíri celým vesmírom. Ako sa časom priestor rozťahoval (vesmír sa rozpína), chladlo i toto žiarenie. Dnes má teplotu 2,73 Kelvina, plus-mínus nejaké tie fluktuácie. Božie slovo hovorí.
„….nie z viditeľných vecí povstalo to, čo sa vidí.“ (Žid.11,3)
Reliktné žiarenie je dôkaz náhleho objavenia sa hmoty a energie – a nie dôkaz veľkého tresku!
Viac o čiernych dierach:
- Wikipedia – Čierne_diery
- Wikipedia – Supermasívne čierne diery
- prof. Petr Kulhánek – Čierne diery I. (pdf)
- prof. Petr Kulhánek – Čierne diery II. (pdf)
Reliktové žiarenie: