Bratia Slováci jsou lepší – díky Bohu!

pavelkabrt Aktuality, novinky 0 Koment.

Slovenské kreacionistické webové stránky jsou lepší než tyto!

Viz http://solas.sk

Proč jsou lepší? Ne snad jen kvůli grafice a celkovému „lay out“, ale:

1. Poskytují informace bez invektiv a zesměšňování evolucionistů
2. Poskytují vysoce kvalitní a profesionální informace
3. Dbají na ověřování všech informací, spolehlivé prameny
4. Dodržují úzkostlivě všechny copyrighty a autorská práva
5. Mají profesionální tým a spolupracují s profesionálními vědci
6. Jsou tématicky vyvážené, články v nich jsou čtivé (viz níže ukázky)
7. Jejich součástí je navíc vydávání časopisu SOLAS,
který si můžete objednat zde: (http://casopis.solas.sk/)

A to jsou tyto stránky teprve na začátku – co bude za rok a víc?

Děkuji za tyto stránky Bohu, protože je mohou číst i Češi.
Pavel Kábrt, Praha, 27. 8. 2010

Pozvánka slovenské Akademie věd:

(sfs) Slovenská fyzikálna spoločnosť
Dúbravská cesta 9, 845 27 Bratislava 45, tel.: 02-5941 0514, sfs@savba.sk, http://sfs.sav.sk

V rámci programu Metanexus diskusnej skupiny

„Dimenzie vedy a duchovna“

pri Slovenskej fyzikálnej spoločnosti
Vás pozývame na prednášku s diskusiou
(pouze v angličtině)

 Prof. John Hartnett, PhD
 University of Western Australia

Cosmology and worldviews
(Cosmology is not even astrophysics)

pondelok
30. augusta 2010, 15.00 hod.

Zasadačka, dvere č. 11 na prízemí v budove
Predsedníctva SAV na Štefánikovej ul. 49 v Bratislave.

John G. Hartnett je profesorom fyziky na University of Western Australia (UWA). Zaoberá sa vývojom mikrovlnných oscilátorov, radarov s ultranízkym šumom, testovaním základných fyzikálnych konštánt, teóriou relativity a problémom tmavej hmoty v astrofyzike. Viac informácií je v prílohe pozvánky.


Bratislava 18.8.2010, RNDr. Dalibor Krupa, CSc., DPhil.,koordinátor

SFS – dimenzie vedy a duchovna – seminár 30. augusta 2010

rokovací jazyk: angličtina

abstrakt prednášky:

All cosmology/cosmogony of the Universe requires unprovable assumptions, and therefore is ultimately accepted by faith. The matter of choice depends on one’s worldview. The big bang cosmogony will be briefly introduced, as well as the cosmogony based on biblical creation that is faithful to a historical reading of the book of Genesis. It will be shown that the Big Bang relies on 5 necessary ‚unknowns‘ without which it cannot accord with astronomical/astrophysical observations. New physics – the Carmeli cosmology – will be briefly introduced that is more parsimonious, as it requires only one of these ‚unknowns‘, and resolves some important problems in astrophysics without the presupposition of the existence of dark matter. When certain biblical assumptions are added to the latter, it also solves the starlight travel time problem in a young, recently created universe. Of course this requires that the Universe has an intelligent Creator.

profil autora:

Born 1952 in Western Australia. Received both his B.Sc. and PhD with distinction from the School of Physics at the University of Western Australia (UWA). He currently works as a Research Professor at the University of Western Australia. His current research interests include ultra-high stability cryogenic microwave oscillators based on pure sapphire resonators, tests of fundamental theories of physics such as Special and General Relativity and their cosmological implications. He has published more than 170 papers in scientific journals and conference proceedings and holds 2 patents. Key research:

1) Ultra high stability cryogenic microwave oscillators based of a pure single-crystal sapphire. Applications are to provide low noise local oscillators to atomic physics labs, time and frequency atomic fountain standards, and VLBI radio astronomy.

2) Low phase noise synthesis of microwave signals

3) Tests of fundamental theories of physics such as Special and General Relativity, Standard particle model of physics and measurement of the drift in the fine structure constant.

4) A theoretical interest in cosmology, and the impact of drift in fundamental constants.

Prednášky v rámci série „Dimenzie vedy a duchovna“ sú zamerané na transdisciplinárny prístup k principiálnym otázkam prírody, kultúry a človeka, ktoré presahujú úzky rámec jednotlivých vied. Ponúkaná prednáška poskytuje podnety do všetkých oblastí ľudského bádania, vrátane humanitných vied.

Ukázky z článků:

Vedecké objavy dokazujú existenciu Stvoriteľa

Autor: Administrator

Vznik hnutia Inteligentný dizajn (Intelligent Design) – ID

Charles Darwin v roku 1859 vydal knihu „O pôvode druhov…“. Jemu a mnohým iným sa zdalo, že budúcnosť jednoznačne potvrdí to, že všetko živé na tomto svete vzniklo pôsobením prírodného evolučného procesu.

V roku 1953 došlo k objavu: v jadrách buniek živých organizmov bol objavený genetický kód uložený v štruktúre makromolekuly DNA (kyseliny deoxyribonukleovej). Diskusia o darwinovom učení sa dostala do polohy skúmania pôvodu života na úrovni molekúl. Po rozlúštení genetického kódu v 60-tich rokoch začalo byť čím ďalej, tým viac zrejmé, že kde je kód (informácia), tam je aj inteligencia.

Okolo roku 1985 vyšli dve dôležité publikácie: „Evolution – A Theory in Crisis“ (Evolúcia – teória v kríze) od austrálskeho molekulárneho biológa Michaela Dentona. Denton v tejto knihe podrobil darwinizmus tvrdej kritike so záverom, že sa jedná o „mýtus 20. storočia“.

Ďalšou publikáciou bola kniha „The Mystery of Life`s Origin“ (Tajomstvo vzniku života) od trojice amerických autorov pod vedením chemika Charlesa Thaxona. V tejto knihe hlavná pozornosť bola venovaná predstave vzniku života tzv. chemickou evolúciou, ktorá podľa evolučných predstáv predchádzala biologickej evolúcii. Okrem iného v tejto knihe bola po prvýkrát rozvinutá myšlienka „inteligentného plánu (projektu)“.

Ďalším kľúčovým titulom, ktorým bol dovŕšený prelom v názoroch na Darwinovo evolučné učenie, bola kniha biochemika Michaela Beheho „Darwinova čierna skrinka“, v ktorej Behe na základe rozpoznania zložitých biochemických štruktúr a mechanizmov uvádza ich nemožnosť spontánneho vzniku cestami prírodného výberu, mutácií, náhody a dlhých časových období – teda tak, ako to predpokladal Darwin. Behe v tejto knihe pre zložité molekulárne systémy zaviedol pojem „nezjednodušiteľná zložitosť“.

Tak vzniklo v 90-tich rokoch tzv. hnutie inteligentného plánu (projektu) – anglicky „intelligent design“ (ID), volné združenie vedcov, ktorí odmietli darwinizmus a namiesto neho prijali postoj, že pozorovanú zložitosť všetkého živého sveta nie je možné vysvetliť samovoľnými prírodnými procesmi (Darwinovým učením), ale že je výsledkom riadených procesov, ktoré majú povahu inteligentného projektu. Podstatným momentom pritom je, že že tento záver nevyplynul z filozofických alebo náboženských úvah, ale bol výsledkom čiste sekulárnej vedeckej analýzy experimentálne pozorovaných javov.

Pokračování zde:
http://casopis.solas.sk/veda-a-viera/vedecke-objavy-dokazuju-existenciu-…

Veda o vzniku (života)
Autor: kolektív redakcie Solas

V dňoch 22. a 23. 10. 2005 sa v Prahe uskutočnila európska konferencia pod názvom „Darwin a dizajn“. Zúčastnilo sa jej približne 950 účastníkov z 18 krajín. Bola to udalosť na európske pomery neobvyklá a vzhľadom na postkomunistický blok jedinečná.

Samotný názov konferencie budí pozornosť, pretože sa v ňom vyskytujú dve, svojim obsahom a významom proti sebe stojace slová. Darwinovo meno sa spája s náhodným vznikom rôznych foriem života a slovo dizajn vyvoláva predstavu plánu, projektu a tvorivej inteligencie.

V mysliach ľudí je Darwin spojený s učením o vzniku rôznych foriem života procesmi náhody, mutácií a prírodného výberu; teda prirodzenými cestami a len pôsobením prírodných zákonov v priebehu dlhých (rádove až miliardy rokov) časových období. Teda táto konferencia bola udalosť skutočne neobvyklá.

Konferencie sa vo vedeckých kruhoch organizujú obvykle vtedy, keď sa vedci z určitej vednej oblasti chcú navzájom informovať o výsledkoch svojho bádania alebo aj vtedy, keď sa príslušná vedná disciplína dostala do bodu, kedy teoretické predpoklady príslušnej vedeckej teórie sú spochybňované a samotná teória nie je v zhode s pozorovaním a experimentálnymi faktami, resp. príslušná teória nie je schopná vysvetliť pozorované skutočnosti (javy, fakty). Spomínaná konferencia „Darwin a dizajn“ sa uskutočnila z oboch spomínaných dôvodov. O čo teda vlastne ide?

Použitie technológií, ktoré boli známe predovšetkým v oblasti fyziky a materiálového inžinierstva (elektrónový mikroskop, röntgenová štruktúrna analýza, nukleárna magnetická rezonancia), na živé organizmy viedli v druhej polovici 20. storočia k novým objavom v oblasti molekulárnej biológie. Tieto technológie umožnili vstúpiť do vnútra živých buniek a to, čo tam biochemici objavili, ich priviedlo k úžasu. Objavili tam zložité informačné molekuly a dokonalé mechanizmy, ako napr. molekuly DNA, RNA, bakteriálny bičík (dokonalý elektromotor) a mnoho ďalších dovtedy neznámych molekulárnych strojov.

To, čo biochemici v bunke objavili, im spôsobilo šok. Druhý šok utrpeli vtedy, keď sa pokúšali vysvetliť vznik a fungovanie týchto zložitých biologických mechanizmov z hľadiska Darwinovho učenia. Uvedomili si, že sa to nedá! Prišli k záveru, že to, čo sa v bunke nachádza, nemohlo vzniknúť cestou náhody, mutácií a prírodného výberu ani cez eventuálne dlhé časové obdobia. Uvedomili si, že tieto bunečné stroje, molekulárne mechanizmy, nesú viditeľné znaky projektu, plánu, teda tvorivej inteligencie.

Dnes sa bezpečne vie, že život sa odohráva na úrovni molekúl. Na nižšej úrovni, teda na úrovni jednotlivých atómov alebo elementárnych častíc, život nie je pozorovaný. To bezpečne vieme z chémie a fyziky elementárnych častíc.

Veda, vedecké myslenie v posledných približne piatich desaťročiach je postavené pred fakty, ktoré z doterajších predpokladov nevie vysvetliť. Doteraz sa vo vede predpokladalo, že existuje hmota a energia. Život, živé organizmy, biologické systémy nesú však neklamné znaky prítomnosti tretej veličiny a tou je informácia. O informácii je v súčasnosti dobre známe, že nevzniká v hmote (!), ale že je hmote transcendentná, nadradená. Ukazuje sa, že súčasná veda a vedecké myslenie nutne musí predefinovať svoje východiskové predpoklady, predmet výskumu a metodologické postupy.

Pokračování zde: http://casopis.solas.sk/veda-a-viera/veda-o-vzniku-zivota

Litera zabíja – Duch oživuje
Autor: Peter Vajda

Z Božieho slova sa dozvedáme jeden kľúčový, ba dokonca životne dôležitý fakt (2. Korintským 3:6):

„… lebo litera zabíja, ale Duch oživuje.“

Obsah tohto biblického výroku je skutočne otázkou života a smrti a pre kresťana, ktorý prijal dar večného života, je to otázka žitia nového života po tom, ako sa stal novým stvorením. Počas rokov po mojom obrátení som sa pomerne často stretal s tým, že tento text zostal nepochopený a bol zle vykladaný, dokonca aj zneužívaný.

Pri rôznych príležitostiach a vo viacerých zboroch či spoločenstvách som osobne zažil, že tento verš je vykladaný a aplikovaný spôsobom, ako keby „litera“ znamenala „priveľa Biblie“, „prílišné používanie Božieho slova“, „prehnané aplikovanie Božích inštrukcií a prikázaní zaznamenaných v Slove“. Potom ako protipól (protiváha) k tomu je uvádzané priame a osobné vedenie Duchom Svätým, ktoré má vyvážiť či nahradiť takto chápanú „literu“. Opäť a opäť sa stretávam s kresťanmi, ktorí v mnohých záležitostiach svojho života tvrdia, že takto a takto ich vedie Boží Duch, alebo že toto a toto im zjavil Boží Duch, alebo že toto a toto im povedal Pán skrze svojho Ducha. Mnohokrát však je to, o čom tvrdia, že to majú od Ducha, v priamom a viac či menej očividnom rozpore s tým, čo učí Božie slovo. Veľakrát, počas toho ako sa snažím trpezlivo, a dúfam že zhovievavo a s láskou, poukázať im na to, že to nemôže byť od Svätého Ducha, pretože je to v rozpore s Písmom a Božími inštrukciami pre náš život, som obvinený zo zákonníctva, alebo mi len zhovievavo naznačia, že ako kresťan zaostávam, lebo nemám toľko zjavenia od Ducha ako oni. Je mi naozaj smutno z toho, koľko životných katastrof, zlyhaní, pádov a zničených životov som stihol spoznať počas tých pár rokov môjho kresťanského života, ktoré sa stali v dôsledku takéhoto prístupu k otázke „litery“ v zmysle „priveľa Biblie“ a „osobného vedenia Ducha“. Pre vážnosť tejto otázky som sa rozhodol napísať o tom.

Pokračování zde: http://casopis.solas.sk/vyucovanie/litera-zabija-duch-ozivuje

Darwin verzus veda
Autor: Administrator

V našej krajine sa prakticky od začiatku 50. rokov minulého storočia dávala veda a viera v Stvoriteľa do protikladu. Boli to tvrdenia typu: veda dokázala, že Boh nie je. Darwinovo učenie však zlyhalo pri vysvetľovaní faktov získaných vedeckými postupmi.

Argumentácia sa pritom viedla na úrovni, že ten kto verí, je jednoducho istý typ hlupáčika, ktorý si nedostatok inteligencie kompenzuje náboženskými predstavami.

Vedomie Boha v ľudskej spoločnosti sa historicky kládlo do obdobia nedostatočného poznania a porozumenia prírodným javom, s ktorými sa ľudia okolo seba dennodenne stretávali a do súvislosti so strachom z toho, čo ich obklopovalo. Teda akýsi temný dávnovek v kontraste s osvieteneckým prítomným obdobím a vysokým racionálnym poznaním prírodných javov a ich interpretácia skrze prírodné zákony.

Tento naturalistický prístup, vyhlasovaný za jediný možný vedecký postoj, dosiahol svoje maximum vo filozofii dialektického materializmu koncom 19. a v prvej polovici 20. storočia. Jedným z jeho pilierov je evolučná predstava existencie všetkých vecí, javov, vesmíru a života. Korene dialektického materializmu siahajú do obdobia prelomu 6. a 5. storočia pred n.l. a spájajú sa s menom gréckeho filozofa Hérakleitosa z Efezu, ktorého považujú za prvého predstaviteľa tejto filozofie, aj keď Hérakleitos vychádzal z názorov svojich predchodcov a to predovšetkým tzv. „prírodných filozofov“.

V oblasti života živých bytostí akousi „korunou evolúcie“ sa stalo Darwinovo učenie o vzniku druhov prírodným výberom. Dnes však otázka okolo vzniku života sa dostala do inej roviny. Dnes diskusia nestojí v polohe: veda verzus viera, ale v polohe: Darwinovo učenie verzus veda.

Darwinovo učenie sa v školách, ale vlastne v celej ľudskej spoločnosti kdekoľvek na tejto našej zemeguli, predkladalo ako dokázané (vedecky dokázané), teda ako nespochybniteľná vedecká teória. Celú tú dobu však to bolo len a len púhe želanie. Od roku 1859, kedy vyšla Darwinova kniha „O vzniku druhov …“, až do dnešných dní nebol a nie je predložený ani jeden (!) nespochybniteľný vedecký dôkaz, ktorý by potvrdil toto učenie.

Paradoxne neočakávaný „úder“ (protiargument) pre Darwinovo učenie prišiel práve z oblasti vedy. Prišiel odtiaľ, kam silou mocou toto učenie chceli niektorí etablovať. Je to práve „veda“, ktorá sa postavila proti Darwinovi. Totižto, každé učenie, teória, názor, tvrdenie, ktoré si nárokuje na prívlastok vedecké (vedecká) musí byť nejaký spôsobom v určitej chvíli porovnané s pozorovaním a experimentami a musí v konfrontácii s experimentálnymi a pozorovanými faktami. Iba na to učenie (teóriu), ktorá obstojí v paľbe opakovaného testovania a konfrontácie s pozorovanými faktami, sa môžeme dívať ako na vedeckú teóriu. Táto konfrontácia vedeckých teórií s experimentami nikdy nekončí. Názory (tvrdenia, učenia), ktoré neobstoja, ktoré nedokážu vysvetliť nové pozorovania, sa musia nutne zmeniť, korigovať alebo úplne opustiť. Toto sa v posledných desaťročiach minulého storočia stalo Darwinovmu učeniu.

Pokračování zde:
http://casopis.solas.sk/veda-a-viera/darwin-verzus-veda

UKÁZKY Z ČASOPISU SOLAS – 2. mimořádné číslo

Mladé fosílie v prastarých sedimentoch?
(http://casopis.solas.sk/veda-a-viera/mlade-fosilie-v-prastarych-sedimentoch)

Autor: redakcia časopisu Solas

Solas.jpg

(ukážka článku – redakčne skrátené)

Naša súčasná spoločnosť si osvojila myslenie, že geologické vrstvy pokrývajúce našu planétu a fosílie, ktoré sa v nich nachádzajú, sú milióny až miliardy rokov staré. Tvrdenia o veku horninových vrstiev a skamenelín udávanom v desiatkach a stovkách miliónov rokov sú už tak bežné, že sa považujú za fakt. Čo však hovoria fakty o geologických vrstvách a fosíliách v nich, ktoré verejnosti všeobecne známe nie sú?

Pokračování článku pro odběratele časopisu SOLAS: (http://casopis.solas.sk/)

Od ateizmu k viere, od evolúcie k stvoreniu
Autor: Ján Pluhár

Vo svojej mladosti som bol ateista a v žiadnom prípade som nepripúšťal existenciu Boha alebo čohokoľvek duchovného. Nevedel som, načo sú kostoly, poznal som iba dvoch veriacich a na nich som mal ihneď vytvorený svoj názor, že nie sú celkom v poriadku.

V mojich osemnástich rokoch, na začiatku štúdia na vysokej škole, sa začali postupne meniť moje postoje a názory. Cez určitý záujem o jogu, psychológiu, východné náboženstvá, som uveril, že existuje aj niečo iné okrem toho, čo sa dá chytiť do ruky. Pod vplyvom kamaráta som dokonca navštívil nejaké skupinky veriacich a niečo som tam hľadal.

Pán ma však našiel na začiatku posledného ročníka štúdia geológie. A vtedy to začalo. So svojím Spasiteľom Ježišom som prijal aj Bibliu ako Božie inšpirované a pravdivé Slovo. Môžem vám povedať, že keď začne bývalý ateista čítať Bibliu, tak najväčší problém bude mať s knihou Genezis. Tá sa totiž vyjadruje k počiatku vesmíru, prírody, človeka. O týchto veciach som sa učil aj v škole. Všetci o nich počúvame v televízii, prírodopisných seriáloch, novinách, časopisoch,… Ale zvlášť študenti prírodovedných odborov sú priam zabetónovaní v evolucionistických názoroch. Miliardy rokov, Big Bang, samovoľný vznik života z neživej hmoty, samovoľný vývoj živých organizmov, náš spoločný predok s ľudoopmi – teda evolúcia. To všetko boli veci, ktoré som nespochybňoval a veril som, že sú pravdivé.

Ale teraz tu bolo Božie zjavenie, Biblia, ktorá o týchto veciach hovorila úplne odlišným spôsobom. Veril som už Biblii, moja voľba bola jasná a rozhodná, ale nevedel som si vysvetliť všetky tie vedecké teórie. Môj rozum mal s tým problém. Ako je toto možné? Kto toto zosúladí?

Pán ma však nenechal v neistote. Ukázal mi niečo z toho, ako stvoril svet. Predstavil som si Adama s Evou, keď ich Boh stvoril. Keby sa postavili pred nás, vôbec by sme nepochybovali o tom, že sú už na svete prinajmenšom 25 rokov, narodili sa, rástli a vyrástli až na dospelých ľudí. Pritom mali len niekoľko hodín a na 25 rokov len vyzerali. Rovnako aj Boh stvoril za šesť dní hory, ktoré vyzerali staré, údolia riek, ktoré vyzerali, akoby ich rieky stáročia modelovali eróziou, lesy, ktoré vyzerali, akoby rástli sto rokov, dospelé zvieratá,… a tak by sme mohli pokračovať. Nikto by nepovedal, že táto nádherná Zem s fungujúcimi ekosystémami má len šesť dní. Bol som svojmu Bohu vďačný, že mi pomohol porozumieť svojmu stvoriteľskému dielu. Bolo to však len čiastočné poznanie. Kým sme na tejto Zemi, naše poznanie je vždy len čiastočné.

Pokračování zde: http://casopis.solas.sk/svedectva/od-ateizmu-k-viere-od-evolucie-k-stvor…

Termodynamika a informácia v živých organizmoch
Autor: Andy McIntosh
(ukážka článku – redakčne skrátené)

Zákony termodynamiky na molekulárnej úrovni neumožňujú spontánny (samovoľný) vznik (evolúciu, abiogenézu) informačných biopolymérov. Toto tvrdenie platí bez ohľadu na to, či uvažujeme o izolovanej sústave, uzavretej sústave ďaleko od rovnováhy, alebo dokonca otvorenej sústave. Toto tvrdenie platí bez ohľadu na to, či ako kandidáta na mechanizmus evolučného vývoja (abiogenézy) použijeme genetické mutácie, náhodilé variácie, prirodzený výber, či dokonca samo-organizáciu (samo-usporiadanie).

Informačné biopolyméry sú v stave vysokej termodynamickej nerovnováhy. Na ich vytvorenie je potrebné získať voľnú (Gibbsovu) energiu, ktorú je možné lokálne premeniť na užitočnú prácu, ktorá má nasledovné zložky: chemická práca, tepelná entropická práca a konfiguračná entropická práca. Takúto užitočnú prácu dokážu konať len stroje (a metabolické motory), ktoré v bunke už existujú. Samotné tieto stroje sú úžasne zložitými makromolekulárnymi sústavami vo vysokom nerovnovážnom stave. Tieto stroje nedokážu vzniknúť samovoľne bez existencie iných strojov, ktoré by ich vytvorili. Spomenuté termodynamické prekážky predstavujú pre spontánnu abiogenézu (pre neriadenú evolúciu vzniku života z neživých organických molekúl) neprekonateľnú priepasť. Pre podrobnejšiu odbornú analýzu tejto problematiky odporúčame čitateľovi nasledovné zdroje: knihu „Tajemství vzniku života“ [i], obzvlášť kapitoly 7–9, publikáciu „Functional Information and Entropy in living systems“ [ii], knihu „In the beginning was information“ [iii], a knihu „Genetic Entropy and the Mystery of the Genome“ [iv].

Odkazy:

[i] Thaxton Ch.B., Bradley W., Olsen R.L.: Tajemství vzniku života, 2003, Návrat domů, Praha.
[ii] McIntosh, A.C.: „Functional Information and Entropy in living systems“, pp. 115–126, Design and Nature III: Comparing Design in Nature with Science and Engineering, Vol. 87 of WIT Transactions on Ecology and the Environment, Editor Brebbia, C.A. , WIT Press, 2006.
[iii] Gitt, W.: In the beginning was information, Master Books, 2006.
[iv] Sanford, J.C.: Genetic Entropy and the Mystery of the Genome, Elim Publishing, 2005.

Pokračování článku pro odběratele časopisu SOLAS: (http://casopis.solas.sk/)

Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterShare on LinkedInEmail this to someonePrint this page

Komentujte

Buďte první kdo bude komentovat!

Upozornit na
wpDiscuz